Ukážeme Vám, aká dôležitá je voľba správnej vody, akú dobu lúhovania odporúčame, a ako môžete rôznymi prísadami zavŕšiť svoj zážitok z čaju.
Jörg Sakulowski, hlavný degustátor spoločnosti TEEKANNE, prisahá na zásadu „až vďaka správnej príprave sa z pitia čaju stáva pôžitok“. Ak sa budete riadiť šiestimi zlatými čajovými pravidlami, nestojí Vám k dokonalému čajovému pôžitku nič v ceste!
Na jednu šálku zeleného čaju stačí v priemere o niečo menšie množstvo čaju ako pri príprave čaju čierneho. Rozlišujeme tri tradičné spôsoby prípravy:
Poznáme 3 tradičné spôsoby prípravy:
Varianta 1
Čaj zalejeme vriacou vodou. Po 5 minútach je nápoj najvýdatnejší.
Varianta 2
Vodu privedieme do varu a necháme ju vychladnúť na cca 60 °C. Potom čaj zalejeme a necháme cca 3 minúty lúhovať.
Varianta 3
Vodu uvedieme do varu, čaj na krátko zalejeme a vodu ihneď naspäť vylejeme. Potom čaj zalejeme druhýkrát a necháme 2-3 minúty lúhovať.
Čaj je veľmi citlivý prírodný produkt. Treba ho skladovať na suchom a chladnom mieste. Dbajte na to, aby čaj bol po použití opäť riadne uzavretý v plechovej krabici alebo v tmavej sklenenej nádobe, aby nestratil svoju jemnú arómu. Čierny čaj by mal byť uchovávaný oddelene od aromatizovaných, bylinkových alebo ovocných čajov a korenia. Vyhnete sa tak nežiadúcemu ovplyvneniu arómy citlivého čierneho čaju.
Čierny čaj treba skladovať oddelene od ochutených, bylinkových a ovocných čajov a od korenín.
Iný kraj, iný mrav…
Čaj je dôležitou súčasťou spoločnosti. V mnohých oblastiach sveta nie je čaj iba nápojom, ale predstavuje filozofiu, ktorá je pevne zakorenená v danej kultúre. V priebehu času sa ustálili pevné pravidlá pri zaobchádzaní s týmto prírodným produktom.
V Amerike neexistuje jednotná príprava čaju.
Podľa pôvodu jednotlivých obyvateľov Ameriky sa čaj pripravuje na najrôznejšie spôsoby. Amerika je však priekopníkom ľadového čaju. Vynájdený bol už v roku 1904, keď obchodník s čajom, Richard Blechynden, v jeden horúci letný deň zalial kocky ľadu čajom. Dnes je ľadový čaj s cukrom a citrónom jedným z najobľúbenejších nápojov v Amerike.
Vo Východnom Frízsku sa pije takmer toľko čaju ako v Anglicku. Jeho obyvatelia boli prvými, ktorí pili v Nemecku čaj.
Silný čaj s trochou rumu sa stal veľmi rýchlo obľúbeným nápojom. Ani dnes neutícha tradičná, viac než 300 rokov stará láska Východofrízanov k čaju. Až päťkrát denne si dopraje pravý Východofrízan tri „Koppkes“ - Východofrízania tvrdia, že vypiť menej než tri šálky čaju denne nie je východofrízske.
Obyvatelia považujú východofrízsky čaj za základnú potravinu, zmes sa skladá prevažne zo severovýchodných indických Assam čajov. Do šálky ide najskôr veľký kus kandizovaného cukru - zvaný „Kluntje“ - ten sa zaleje čajom a pridá sa trochu „rohmu“ (šľahačková smotana) - miešať sa nemá. Tak si vychutnávajú východofrízski milovníci čaju najskôrv čaj s „wulkje“ (šľahačkový obláčik), potom trpkú chuť čaju, a nakoniec sladený čaj na dne šálky.
Pre Angličanov je čaj a pitie čaju viac než tradícia či hrejivý nápoj: urobili si z neho životný štýl. Angličan vypije v priemere až šesť šálok čaju denne.
Prvú šálka čaju si dá často ešte pred raňajkami: takzvaný skorý ranný čaj. Následne pije raňajkový čaj, a napokon tradičný čaj o piatej. Angličania pijú silný čaj a podávajú ho s čerstvým mliekom. Mlieko patrí do šálky ako prvé. V dvadsiatom storočí povýšili Angličania čaj o piatej na spoločenskú udalosť, ku ktorej patril vo vyšších vrstvách elegantný odev, drahá čajová súprava a vybrané pokrmy v podobe sušienok a koláčov.
Japonská čajová ceremónia, odvodená od zen-budhizmu, je vypracovaná do najmenšieho detailu.
Na túto umeleckú formu pitia čaju sa pri zvláštnych príležitostiach používalo špeciálne príslušenstvo a zelený práškový čaj zvaný Matcha, ktorá sa metličkou na čaj v šálke ušľahala do krémova. Každý hmat čajovej ceremónie je presne stanovený.
V strede pozornosti ruskej čajovej tradície je samovar, veľká nádoba z medi, bronzu alebo porcelánu.
Na vrchu sedí konvička („čajník“) s extrémne silne vylúhovaným čajom. V samovare sa čajová voda udržiava na bode varu pomocou rozžeraveného dreveného uhlia, ktoré sa nachádza v rúre v strede nádoby. Dnes sa samovar ohrieva aj elektricky. Pomocou malého kohútika sa horúca voda načapuje z nádoby s vodou do šálky. Pridá sa silný čaj z čajníka v pomere 1/3 až 2/3.
V Rusku sa čaj pije často bez mlieka a väčšinou z pohárov. Obyvatelia ázijsko-moslimského etnika pijú čaj aj s mliekom.
Obľúbeným spôsobom je aj pitie silného horúceho čaju s kocou cukru, či trochou marmelády v ústach.
V strednej Ázii (Južný Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan, Turkmenistan, Tadžikistan) sa pije takmer výhradne iba zelený čaj.
Keď si šálku čaju vychutnávajú Škóti,
pridajú najprv trochu (občas i trochu viac) whisky do šálky, pridajú štipku cukru, prelejú zmes silným horúcim čajom a všetko zavŕšia smotanou.